Na jednom z týchto pojednávaní som sa dozvedel aj o Laure - prvom dieťati, ktoré Nana porodila v roku 2000. Toto dieťa žilo iba niekoľko hodín. To, že som o tom nevedel ma znepokojilo. Chlapík to spomenul pri svojej výpovedi. Vyťahoval najpodrobnejšie súkromné informácie, len preto, aby sa nejakým spôsobom obhájil. pokračovanie článku
Podľa duchovnej stránky starého Tibetu - na hore „predstavy o duchovnom splynutí" určovali sme si nový smer poznávania vlastnej prapodstaty, svojho prabytia, ktorý nastupuje po definitívnej smrti, po jednej zo skúšok v nikdy sa nekončiacom kruhu sansary, kedy človek z bezvedomia postupne prechádza k novému, zbystrenému vedomiu a získava „duchovné (nehmotné) telo". Alebo inými slovami: pomocou tiel sme si povedali posledné slová o spoločnom vedomí. Význam slov sa náhle zmenil a my sme sa ponorili do sveta budúcnosti, o ktorej sme nevedeli vôbec nic. pokračovanie článku
Ale z toho, čo som opísal v poslednom veľkom odstavci o „stave v okamžiku smrti", sme sa vyliečili hneď potom, ako sa nám do cesty priplietol Chlapík a jeho svetoznáma intuícia. Prišiel s novou taktikou, ktorá spočívala v neustálom psychickom napádaní „môjho staro-nového objavu", ako Nanu občas nazýval. Mne sa dokonca vyhýbal, čo som celkom rád prijal, ale nie za takú cenu. Niekedy v čase, kedy sme sa neodvratne blížili k výpovedi vo fabrike, sme mali stráviť spoločnú noc namiesto nočnej (podnik nám dal veľkoriso dovolenku). Ona mala doma zahlásiť, že ide na nočnú, ako normálka a noc mala stráviť u mňa. pokračovanie článku
Keď zatvorila Tibetskú knihu mŕtvych a položila ju k mojím ostatným knihám, chytil som ju za pravú ruku a uvidel čerstvé rany po rezaní. Zvláštne sme sa na seba pozreli. Tým pohľadom sa spustilo niečo, čo som si spočiatku sám pred sebou odmietal priznať. Zrazu, ani neviem ako, som sa pristihol pri tom, ako jej opisujem moje pochybnosti - moj stav vedomia, ktorý by som v zahmlenom stave môjho opitého vedomia nazval ´Čhi-kha´i bar-do, alebo „stav v okamžiku smrti", kedy sa jej, vedomí si našej dohody, že si vždy budeme hovoriť pravdu o svojich pocitoch, snažím vysvetliť, že to už ďalej nezvládam. Moje pocity, pred tým tak jasné a neskalené, boli teraz nejasné a odmietavé. Čosi hlboko vo vnútri mi hovorilo, že by som s ňou tráviť čas nemal. Zrazu som jej nemal čo povedať. Zrazu som bol osamelejší ako pred tým a mne to ani trochu nevadilo. pokračovanie článku
Na policajnej stanici, hneď ako sme tam prišli z pohotovosti, sme vošli do tej istej miestnosti ako pred dvoma týždňami a podávali naňho nové trestné oznámenie. Zase sme museli všetko opisovať a vysvetlovať celý konflikt. Fakt nepríjemné. V strede výsluchu policajt niekam odbehol. Na chodbe sme videli Chlapíka v sprievode dvoch mužov zákona. Zrejmä s ním boli vo vedľajšej miestnosti. pokračovanie článku
Asi tak o dva týždne sme ho stretli v meste. Boli sme s malým Raymondom a chystali sme sa ku mne do bytu. Chlapík sa len tak objavil za nami. Prišiel k nám, ale nezastavoval sa. Iba nás na chodníku predbehol a nadnesene sa nám pozdravil. Potom zabočil smerom k môjmu vchodu. Samozrejme, vedeli sme, že nás tam bude čakať a tak sme zmenili trasu. Opäť sa ocitol za nami. Začal okolo nás hádzať snehové gule. Proste začal provokovať, čurák! Rozmýšlali sme čo urobíme. pokračovanie článku
Podať na neho tresné oznámenie sme sa rozhodli niekedy na tretí deň po tom incidente, čo mi rozjebal nos. Počúvli sme tak rady kolegýň a kolegov z práce. Inak, aby som nezabudol, pre celú našu smenu v práci sme sa stali párikom No.1. Všetci o nás vedeli a väčšina z nich nám fandila. Proste sme sa im zdali sympatický. Viete, mladý ľudia, čo sa zoznámili vo fabrike pri tažkej práci, čo vám budem hovoriť? Filmový párik ako vyšitý! A to hlavne keď som po továrni behal s opuchnutým ksichtom. Veľmi rýchlo sa medzi ľuďmi rozšírilo, čo sa stalo. pokračovanie článku
Po prebudení zo sna nastalo zvláštne ticho. Chlapík sa istý čas neukazoval. Vypadalo to, že sa na celú vec vysral. V skutočnosti to však bolo ticho pred búrkou. V slabej chvíľke ticha a pokoja som Nane odhodlane oznámil, aby sa k nemu pri najbližšom stretnutí chovala tak ako cíti. Doslova som povedal: „Nerob to, čo necítiš a čo nechceš" - čo pre ňu znamenalo Chlapíka absolútne ignorovať. Začínal som na nej vidieť, ako jej už lezie na nervy. Často som na nej videl ako sa vždy, keď príde naňho reč rozochveje a zosmutnie. Chlapík to so svojím správaním dotiahol až tak ďaleko, že ho začínala nenávidieť a stretnutie s ním jej spôsobovalo nemalé problémi. pokračovanie článku
Keď sa konečne vytratil, s Nanou sme ostali stáť na chodbe. Silno sme sa objali a dlho mlčali. Ani jeden z nás nevedel, čo by sme mali robiť. Bol to človek, na ktorého fyzické násilie neplatí. A to len preto, že bol na fyzickú bolesť zo súťaží zvyknutý. Akékoľvek ublíženie na vlastnom tele by bral ako čistú provokáciu a dôvod na to, aby nám mohol ublížiť. Keby sa dostal do nemocnice, nerobilo by mu problém sa zo zranení vylízať a potom si nás podať. Teda najmä mňa. Ju by vydieral psychicky, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Na druhý deň ju vystriehol osamote a povedal jej myšlienku, ktorej som sa tak obával. Ak sa k nemu ona nebude správať milo, tak si to odseriem ja. Proste, že sa z chirurgie nedostanem najbližšie dva mesiace. pokračovanie článku
Tak aby bolo jasné - začal som pomaly, ale isto chápať čo za magora to je ten náš Chlapík. V tomto smere to bola čistá guma. Skúste sa vžiť do mojej situácie - keby to bol nejaký neznámy típek, asi by som ho už dal dávno ujebať. Ale toto sa bývalému spolužiakovi nerobí! Pochopte - to, že som mu prebral ženskú je v tomto smere bezpredmetné. Jasné, existujú na to dva pohľady: jeden hovorí o nestálosti vecí, čiže filozofia zmeny vedomia a pocitu. Ako som už raz kdesi napísal - „Nič netrvá večne" - čo ten mongoloid asi prehliadol. On to s ňou, ako som zistil neskôr, myslel najvážnejšie ako sa len dalo. Ale dával to dosť málo najavo. Hlupák! pokračovanie článku
Ale pri týchto výsostne nepríjemných situáciách boli aj svetlé momenty. Bolo to vtedy, keď sa u mňa objavovali kamoši, ktorí sa občas vracali z Bratislavy do Zlatých Moraviec, aby navštívili svoje rodiny. Keď boli u mňa, bol som akoby v inom svete. Obklopený príjemnými ľudmi som aspoň na chvíľu zabudol na problémi s Chlapíkom. Počúvať iné životné príbehy a mať možnosť nikomu nič vysvetlovať je niekedy ten najlepší spôsob, ako to všetko vykopať z hlavy. Potreboval som to ako soľ. Začínalo mi to už pekne liezť na mozog. Stále striehnuť na to, kedy sa Chlapík objaví ma už unavovalo. Bola to divná zmes pocitov. pokračovanie článku
Ale aby som nestratil niť príbehu: vzhľadom na to, že sa tieto udalosti opísané na posledných stranách odohrali kedysi v polovici decembra, je jasné, že som sa svoj odchod do Prahy rozhodol odložiť až do jari. Bolo by smiešne tvrdiť, že to z veľkej časti nemala na svedomí Nana. Boli tu však aj iné faktory. Ešte niekedy v novembri som si vyrazil večer von. Ako som už spomínal, v tom čase som to nerobieval často. Sretol som sa s dávnym kamošom, ktorý do Prahy odišiel pred dvomi rokmi. Príjemne sme sa opili. Odporúčal mi, aby som v decembri do Prahy nechodil, to skôr na jar, keď bude sezóna. Lepšie zoženiem prácu a tak podobne. Mal pravdu, to bolo jasné. pokračovanie článku
Prípady samovznietenia v mestečku Stars Hollow neboli nejak zvlášť registrované, pokiaľ odhliadneme od jedného prípadu z roku 1947 a druhého z roku 1978, kedy touto smrťou zahynuli dvaja ľudia. Dodnes sa presne nevie povedať, čo predchádzalo týmto úmrtiam. Treti prípad sa stal práve včera a to v hotely Ind-Pendent v izbe číslo 8 (izba mala v minulosti číslo 45). Požiar bol tak veľký, že zhorela celá západná časť budovy. Na čas museli byť všetci hostia vysťahovaní a hotel dočasne zatvorený, čo Lorelain a jej priateľom pripadalo ako zlý sen. A to aj napriek tomu, že bol hotel poistený. S úpravami sa mohlo začať hneď o týždeň po požiary. K prípadu bol privolaný seržant Howard Stend, ktorý sa prípadmi samovznietenia zaoberá už viac ako dvadsať rokov. Je to expert a napísal knihu Smrť a oheň, ktorá pojednáva o možnosti úniku spôsobom samovznietenia. pokračovanie článku
Tento posledný týždeň ma uviedol do veľmi zvláštnej pozície. Vzhľadom na to, že sme nevedeli, ako to vlastne celé Chlapík vníma, nevedel som, aký postoj mám k celej veci zaujať. Ako som neskôr zistil, týždeň, o ktorom som práve hovoril mu akosi neobjasnil celkový stav vecí. Vôbec mu, totiž, nedošlo, že ho pomaly ale isto opúšťa ženská. A preto je celkom prirodzené, že som od tohto momentu nechápal jeho správanie, čo je možno aj základným podnetom k napísaniu tejto knihy, ale to by som asi preháňal. Jednoducho, všimol som si, ako sme sa s Nanou počas tých ťažkých sedem dní zblížili. Jeho správanie nám paradoxne vytváralo dokonalé podmienky na to, aby sme medzi nami upevnili to podivne vznikajúce puto, ktorému sme, ako som už povedal, neboli schopní chápať. pokračovanie článku
Z časti som sa to dozvedel o dva dni neskôr, keď sme s Nanou odišli z párty, ktorú sme si ako kolegovia z práce zorganizovali. Myslím, že to bolo kvôli blížiacemu sa koncu roka. Inak, obyčajné posedenie pri dobrom jedle, s mizernou hudbou. Viete, také tie akcie, na ktorých sa človek ako ja necíti moc dobre. Býva to tam proste nuda. Ľudia sa hanbia tancovať a učinia tak až potom, čo sa trochu napijú. A do toho nejaké tie ľudovky, alebo najnovšie komerčné hity - kombinácia najlepšia na to, aby som odtiaľ čo najskôr vypadol. Stretli sme sa s Nanou pred vchodom a dohodli sa, že odtiaľ „utečieme". Dali sme si zraz na istú hodinu pred barom a pôjdeme kam inam, ako ku mne. pokračovanie článku
Aj keď k samotnému sexu v ten večer nedošlo, došlo pre nás k niečomu omnoho dôležitejšiemu. Bolo to poznanie, že to zvláštne napätie, ten zvláštny duchovný prelud, ktorý sa tak neurčito, ale pri tom nepopierate ľne vznášal medzi našimi slovami nebol iba preludom. Vzájomné utvrdenie vlastných pocitov nás uvrhlo do stavu akejsi „duchovnej prázdnoty", kedy pre nás prestal existovať svet naokolo. Všetky vonkajšie vnemi - a myšlienky s nimi súvisiace - sme zhrnuli zo stola, aby sme sa mohli naplno upriamiť jeden na druhého. Aj keď to z dnešného pohľadu znie celkom prirodzene, ani jeden z nás poriadne nevedel, čo sa vlastne deje. Keď sme sa však načisto odpútali od myšlienok minulosti a budúcnosti, vyšiel nám z toho celkom úprimný pocit, ktorý nehovoril nič iného ako to, že jednoducho musíme byť spolu - nič viac, nič menej. V každom prípade, tento pocit tvoril základný prvok duchovnej opory, ktorý nám pomáhal prekonať udalosti, ktoré sa touto prvou návštevou spustili. pokračovanie článku
Takže ten buzerant je opäť na scéne! Správa o autonehode sa po malom mestečku rozšírila veľmi rýchlo a Džez bol spoločnosťou odsúdený na plnej čiare. Chápali to ako vrchol správania toho mladého spratka, ktorý mohol ublížiť našej milej a dobrej Rori. Pritom jedine Rori vedela, že to tak nie je. Keď išla o niekoľko dní do Lukovho bistra, tak jej Luke so smutným výrazom musel oznámiť, že Džez odišiel. Navždy! A to slovo „navždy" sa do Rori zarilo neskutočne desivým spôsobom. Bála sa predstavy, že by ho už nikdy nemala vidieť. Neskôr mu to začala vyčítať ale v podstate nevedela, čo si má o tom myslieť. pokračovanie článku
Francúz Michel, s tým jeho prízvukom protestuje a hovorí čosi o tom, že tú prácu na recepcii nestíha. Lorelain ho odbije celkom dobrým vtipom, ktorý hovorí o jeho prízvuku a kuchárka Suki sa z kuchyne dovalí rovno pri nich a hovorí niečo o tom, že sa jej v kuchyni vôbec nedarí. Proste deň úplne nahovno! Deň, „ktorý by radšej ani nebol!" - ako vtipne zahlásil Michel. Všetci sa mu za to smejú. Suki si oblizuje prsti a vypadá pri tom ako tlstá siamská mačka. Lorelain na ňu hladí a cez veľkú červenú ružu sa k nej preplazí, odhrnie červený záves a pohľadom spočinie na Sukinom jazyku, ktorý je náhle celý modrý a Lorelain ma z toho nesmiernu radosť. pokračovanie článku
A tak som ju celkom prirodzene a veľmi jemne začal nabádať k tomu, aby to s Chlapíkom skončila. Už to naozaj nemalo cenu, to bolo jasné. Ona však nevedala, ako mu to má povedať, predsa len, nechcela ho raniť, chápete. Ja som bol toho názoru, aby to na neho vybalila rýchlo, priamo a bez akejkoľvek nádeje na nový začiatok. Nové začiatky sú v tomto smere úplne na hovno. Rozumom predlžovať agóniu a zakrývať si tak oči pred pravdou? To je horšie ako skutočná bolesť duše. Aspoň z dlhodobého hľadiska. Tvrdá rana bude pre neho lepšia. A potom nech sa s tým pasuje, ako vie. To je jeho problém! Verte mi, vedel som, o čom hovorím. Keď sa na vás vyserie ženská, je to vždy tak trochu liečba šokom. A jemu sa to malo stať poprvý krát. pokračovanie článku
A tak večer čo večer čakám na účinok vína, aby som mohol s kľudným svedomím porozprávať tento skurvený príbeh lásky a nemať pri tom výčitky svedomia. Prepadajú ma pri každom rozprávaní, a to aj napriek tomu, že nemám ten správny pocit vlastnej kontroly - vlastnej kontroly nad vlastnými myšlienkami. Možno je v tom aj tá márnotrapná a tak trochu trpitelská myšlienka o tom, že by tieto slová nikdy nemali uzrieť svetlo sveta. Jednoducho, že by tieto riadky nemali opustiť priestor medzi týmito štyrmi stenami, ktoré mi teraz poslúžili ako skvelé útočište proti životu. Ale aj tak, cítim akúsi vnútornú povinnosť zaznamenať tieto moje predstavy, ktoré nemajú ani z ďaleka nič spoločného s tým, čo sa všeobecne o pravde hovorí. A tým „všeobecne" myslím naozaj VŠEOBECNE. pokračovanie článku
Ale rád by som sa vrátil k Deanovi a jeho chladným sexuálnym túžbam voči Rori. Aj mňa napadlo, či ten Dean nie je homosexuál. Túto teóriu mi z časti vyvrátil a to tým najhorším spôsobom: napumpoval to do mojej Rori! A to mu do smrti neodpustím. pokračovanie článku
V deň, kedy sa prelomili ľady vo vzťahu Rori a Džeza bola v mestečku Stars Hollow tanečná súťaž, ktora spočívala jednoducho v tom, kto najdlhšie vydrží tancovať. Tanečný maraton sa to, tuším, volalo. Samozrejme, Rori so svojou matkou tam nemohli chýbať! Prišiel tam aj Džez so svojou milenkou, lebo čakal, že tam Rori bude so svojim priateľom Deanom. Myslím, že ju tým chcel nasrať. Jeho taktyka bola následovná: čumieť na Rori čo možno najdlhšie až jej z toho rupnú nervy a vysere sa na Deana. Dean to celé už aj tušil. Už dlhšiu dobu na Rori sledoval istý skrývaný záujem o Džeza. Aj keď sa tvárila, že je na Džeza naštvaná, Dean videl tie jej oči, ktorými sa na Džeza pozerá. Pozoroval na nej istú náklonnosť k tej nespútanej volnosti, ktorú jej mohol ponúknuť iba Džez. Dean bol šalát, on to nevedel. On bol suchár od prírody. Toto isté si všimala aj jej matka, len samotná Rori si to akosi odmietala priznať!) Ale poďme k veci: na parkete sa nachádzajú posledné štyri páry. pokračovanie článku
Pomaly ale isto som začal žiť relatívne pokojným životom začínajúceho robotníka, ktorý netrpezlivo čaká na svoju prvú výplatu. O mojom životnom štýle v tomto období sa moc rozširovať nemusím. Vlastne niet o čom rozprávať. Na začiatku to bol život dosť jednotvárny. Žiadne nočné vysedávačky po baroch a bezcieľné túlačky nočným mestom! Žiadne krčmy a zábava! Žiadny študentský život bez starostí a plný istoty. Ale podivný život obyčajného pracujúceho človeka, ktorý nevie čo bude na druhý deň. A keď vie, tak to vie až príliš dobre. Ale malo to aj svoje svetlé stránky. Pri monotónnej a nudnej práci za pásom som mal dosť času premýsľať nad svojím životom. Prehodnotiť jeho klady a zápory. Niekedy som prepadal panike a chcel sa na všetko vykašľať. Hlavne pri začiatkoch v práci. Často ma prepadal pocit, že som si vybral cestu, ktorá je úplne nahovno. Pod bielym neónovým svetlom v hale som si v myšlienkach ulietal a rozjímal o svojej budúcnosti. pokračovanie článku
Keď som sa vrátil domov, mal som divný pocit. Divný pocit prehry, ak viete čo tým myslím. Rodičia boli celkom radi, že som sa vrátil živý a zdravý, pretože o mne nemali takmer žiadne správy. Nepísal som domov moc často. Na druhej strane som z nich cítil vyčítavé pohľady. Ani sa im nečudujem. Otcové prachy som, v podstate, len tak prejebal a teraz nastala otázka, čo ďalej? pokračovanie článku
No a potom je tu ten skurvysyn Dean, ktorého milujem zo všetkých najviac. Začal to ťahať s Rori, ale ona sa naňho časom vysrala. A vieš prečo? Chlapík robil malú, ale zdrvujúcu chybu: bol k Rori až príliš dobrý. Idiot! Potom prišiel ten pseudobeatnik Džez a teraz niečo o ňom: Džez Hobson je Lukovim synovcom. Luke, to je tá nabratá chodiaca bielkovina s flanelovou košelou a s čiapkou naopak. Chlapík s tým bistrom, vzpomínaš? Záhadou je, že si už ani nevzpomínam, prečo tam, do toho amerického zapadákova vlastne ten Džez prišiel. Myslím, že prišiel z New Yorku. Taký mladý slobodomyselný fagan to bol, ktorý sa ešte k tomu zabuchol do sladkej Rori. No uznaj, je to normálne? Ale celkom ho chápem. Veď Rori, ta mladá vagínka z amerického zapadákova potrebovala trochu vzrúša, no nie? A frájo Džez taký bol! A chudák Dean si mal kurevsky dobre rozmyslieť, či sa bude púšťať do boja s Džezom, pretože Džez je kapacita, chápeš. Nakoniec ju ale aj tak dostala tá sviňa Dean a ešte k tomu bol aj ženatý! Ale o tom až neskôr. pokračovanie článku
No tak si predstav čo sa stalo: tá blbá štetka Rori si to opäť začala s tým idiotským nafúkancom Deanom! Neviem čo na ňom vidí! Veď je to úplný chudák. A čo je horšie: prišla s ním o panenstvo a to ma už teda totálne dožralo! Kurva, ako si to, hajzel jeden, mohol dovolit? Chápeš tomu? Ja pri tom presedím celú večnosť a nakoniec ju opre to moralistické prasa! Keby si ho len videl! Normálne by si mu bez prípravy natiahol - bez repliky, bez obľúbeného vtipu a bez varovania. To sa už radšej mohla spustiť s tým pseudobeatnikom Džezom (píšem ako počujem, v tejto knihe serem na mená). Ale ona nie, ona musí rozťiahnúť nohy samotnému Ježišovi, ktorý ešte k tomu ani nemá dlhé vlasy. To dokáže pokaziť deň, nie? Džez bol môj kámoš, chápeš? Jemu by som viac doprial Rorinu sladko vyholenú kundičku. A okrem toho, Džez bol kámoš, určite by sa vedel podeliť. Keby to nedopadlo tak sproste, tak ju už teraz kufrujeme niekde na chate a to pekne tak, ako to má rada - nežne, ale aj tvrdo, s maslom na hlave a s bryndzou na perách! Ale ona si to musela rozdať s tým sterilným prasaťom Deanom! Dean! Ako prijebane to znie! Dvíha sa mi z toho žalúdok. pokračovanie článku
A tak mi ten duševný kripel jednu prijebal, čo som teda považoval za, v istom smere, ako výzvu. Pocítil som tupý úder pod okom, hlava mi odletela dozadu, ale stále som ho držal pod tým jeho hrubým a napnutým krkom a pozeral sa mu tvrdo a odhodlane do očí. Jeho pohľad prezrádzal jednu vec, ktorá bola úplne jasná a síce, že ide po mne - ide po mojom krku a po mojej dôstojnosti, ale sral som na to pri pomyslení, že by som mal na svoju obranu niečo podniknúť, ak nechcem skončit v špitále. A tak som vyštartoval ja po ňom, ale nesadla mi. Vlastne by sa dalo povedať, že som zvetril, čo ho ešte viac nasralo a vyvrcholilo to tým, že som jednu nakúpil do nosa. Jemu pre zmenu sadla. V hlave sa mi udiali všetky tie veci (podobne ako postavičke z kresleného filmu), videl som tie ich skurvené hviezdičky, zagúľal som očami, pustil svojho súpera a s meravým krokom som sa zatackal. Zrazu som sa pristihol, ako sa prehnutý k matke Zemi opieram o plot zo šedého pletiva, rukami si držím tvár a cítim, ako sa mi cez prsty valí krv. Otvorím oči a vidím prvé kvapky krvi na snehu. A práve tu niekde by som mohol začať rozprávanie o ľudskej posadnutosti krvou, násilím a stratou vlastnej dôstojnosti. pokračovanie článku
spisovateľ
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
